To prvé, čo vás určite napadne pri návšteve týchto stránok, je otázka "Prečo vlastne kupovať striebro?" Časom prídu ďalšie otázky: "Mám nakupovať striebro ako drahý kov? Alebo ide skôr o priemyselný kov?".
striebro je unikátny tým, že je vlastne obojím - kovom drahým aj priemyselným. Je však potrebné zdôrazniť iné dôležité hľadisko - myšlienku kupovať striebro ako peniaze, respektíve ako monetárnej kov.

Čo sú vlastne súčasné peniaze? Nie sú to len papierové bankovky v peňaženke. V každej ekonomickej príručke sa píše, že peniaze sú prostriedkom smeny, umožňujú oceňovanie statkov a slúži ako uchovávateľom hodnôt. S posledným tvrdením si dovolíme zásadne nesúhlasiť.
Dnešné ničím nekryté peniaze funkciu uchovávateľom hodnôt plní veľmi zle, respektíve ju neplní vôbec.


U laickej verejnosti je rozšírená mylná domnienka, že hyperinflácia je niečo, čím sa iba straší v médiách a čo sa objavuje len veľmi zriedka. Opak je bohužiaľ pravdou. Poslednou fázou hyperinflácia je vymazanie zvyškov úspor občanov, formálne vykonané "menovú reformou". Opýtajte sa niekoho staršieho vo svojom okolí, koľko zažil menových reforiem a čo si kúpil napríklad za 100 korún pred päťdesiatimi rokmi. Pri niektorých rozprávaní pamätníkov Vám možno nebude príliš do smiechu ...

Ovšem aj obyčajná (a všadeprítomná) inflácia ničia funkciu peňazí ako uchovávateľom hodnôt. Iste - nepostrehnete to za rok. Za dlhšie časové obdobie už áno. Pritom taká "plazivá inflácia" má dopad na každého z nás. Všetci si predsa šetríme na dôchodok - či už formou štátneho sociálneho poistenia alebo prostredníctvom dobrovoľných penzijných fondov.

Ľudia si bohužiaľ neuvedomujú, že reálna hodnota peňazí, ktoré budú mať nasporené, bude za pár desiatok rokov zlomkom dnešnej hodnoty. Neodpustíme si spomenúť známy príklad z USA: $ 1 v roku 2008 = $ 0.02 v roku 1908 - čiže peniaze v USA stratili 98% svojej hodnoty za sto rokov. Drvivá časť tohto procesu pritom prebehla počas posledných 50 rokov, kedy USA opustili zlatý štandard.

Prvotnou príčinou tohto javu je samotná podstata peňazí. V súčasnej dobe všade na svete používame tzv. "Fiat money" - teda ničím nekryté peniaze.

To znamená, že peniaze nie sú kryté žiadnu fyzickú komoditou alebo statkom. Aj americký dolár, svetová rezervná mena, ktorá by mala byť stabilná, v roku 2008 prechádzala výkyvy v poriadku desiatok percent. Niet sa čomu čudovať - ​​dnes oficiálne krytie dolára nie je "backed by gold" (teda kryt zlatom), ale "backed by the full faith and credit of the US government" (čiže kryt plnou dôverou v americkú vládu a jej platbyschopnost). Dolár je teda kryt iba dôverou v štát, ktorý má stále sa zvyšujúce rozpočtové deficity. Dôverou vo štát, ktorého zadlženosť verejných rozpočtov je viac ako 15 biliónov dolárov ($ 15,000,000,000,000). Tento systém nekryté meny zatiaľ funguje po celom svete. "Pevnosť" meny sa líšia len podľa toho, ako veľmi je ktorý stať zadĺžený.

Veľmi prekvapujúce je skutočnosť, že ľudia považujú tento systém za normálne. Ľudia sa domnievajú, že ekonomiky takto fungujú odjakživa. Opak je pravdou.

Systém nekryté meny funguje relatívne veľmi krátko - od roku 1971, kedy americký prezident Nixon zrušil viazanosť dolára na zlato (tzv. gold standard). Keďže väčšina svetových mien v tej dobe bola fixovaná voči doláru, prišli o túto "previazanosť so zlatom" aj ony. Dôvod bol veľmi prostý. Zlatý štandard totiž prakticky neumožňoval štátom míňať viac, než si v skutočnosti mohli dovoliť. Preto prebiehalo v histórii občasné krátkodobé odtrhnutie od zlatého štandardu vždy počas vojen a politických prevratov, kedy štáty neboli schopné financovať nadmerné vojnové alebo administratívne výdavky.

Záverečné zhrnutie je prosté. Peniaze viazané na zlato a striebro existovali na svete takmer 6000 rokov. S dnešnými peniazmi - ničím nekrytými - experimentujú štáty iba 50 rokov! To je natoľko krátka doba, že naozaj nemôžeme hovoriť o modernom menovom systéme, ale iba o jednom veľkom ekonomickom experimentu.

Naozaj chcete byť jeho súčasťou aj Vy?